Do mojích stredoškolských čias som bola len fotografovaná, potom sa to obrátilo a ja som začala fotiť naším rodinným filmovým automatom od firmy Kodak. Fotografovať iných ma viac bavilo. Akurát to boli väčšinou len fotografie typu osoba pred hradom, osoba pri fontáne, osoby na lodičke a podobne. Takže bola som úplne vzorový fotograf typu Cvakal dovolenkový. Ale neskôr sa mi do rúk dostal jednorázový filmový automat. To som mala 24 snímok a presne som vedela aké situácie a objekty budem zachytávať. S radosťou som bežala do fotolabu aby som dala vyvolať film. A to bol asi ten zlom. O pár rokov som si vyskúšala fotiť prvým digitálom (Fuji) a bolo rozhodnuté. Kúpim si ho pre seba a bude môj. Tak v roku 2004 som začala fotiť Olympusom 460Zoom del sol. Ten so mnou vydržal asi tri roky. Potom už mi chudák nestíhal. Takže som si obstarala v roku 2007 Panasonic FZ50. Na zrkadlovku som sa ešte necítila a toto bola tá najlepšia volba. Exponovala som samozrejme na manuál a naučila som sa nejaké tie základy, akurát po určitej dobe som vedela, že od fotoaparátu môžem chcieť viac, ale 50tka na to nestačila. A teda nastala ďalšia dôležitá chvíľa. V roku 2010 som si kúpila zrkadlovku Nikon D90, s ktorou fotím dodnes a som s ňou veľmi spokojná.

Okrem DSLR mám ešte požičaný Zenit, ktorý snáď tiež už zase oprášim a mojou veľkou láskou je pinhole- fotenie cez dierkovú komoru. Je to úžasné fotografovať len prostredníctvom mnou vystrihnutého, zlepeného papierového fotoaparátu, bez použitia akéhokoľvek objektívu alebo skla...V dnešnej dobe digitálnej techniky, rôznych vychytávok a ponúk je pre mňa krásny úlet fotiť týmto spôsobom...

Na mojích fotografiách najčastejšie nájdete ľudí, prírodu, nejaké to makro. Mám rada fotografie, kde je dosť rozostrené pozadie a fotka tak vystihuje kúzlo predmetu. A pretože som členkou sokola tak samozrejme aj športové fotografie nájdete u mňa v šuplíku, fotografie z tanečných festivalova pod.

Lenka “Vízdalka” Vízdalová